admin

Ďakovný list na nedeľu Dobrého pastiera

Drahí spolubratia v kňazskej službe,

milovaní bratia a sestry!

V dnešnú nedeľu vám všetkým chcem zo srdca poďakovať za vašu starostlivosť o seminaristov Spišskej diecézy, ktorí sa v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka pripravujú na kňazské povolanie. Celá formácia kandidátov kňazstva sa zameriava na to, aby sa osobitným spôsobom naučili mať účasť na láske Krista – Dobrého pastiera. Táto formácia musí mať popri iných aspektoch aj pastoračný a misijný charakter. Vyzýva nás k tomu aj Svätý Otec František v posolstve na dnešný deň, v ktorom sa zamýšľa nad misionárskym rozmerom kresťanského povolania.

V závere posolstva pápež František píše: „Bez vytrvalej a kontemplatívnej modlitby nemôže existovať nijaká pastorácia povolaní, ani kresťanské misie. V tomto zmysle treba kresťanský život sýtiť počúvaním Božieho slova a predovšetkým pestovaním osobného vzťahu s Pánom v eucharistickej adorácii, ktorá je privilegovaným „miestom“ stretnutia s Bohom.“

Preto vás, drahí bratia a sestry, prosím, aby ste aj naďalej pamätali hlavne pri eucharistických adoráciách na seminaristov a vyprosovali nové kňazské povolania pre túto diecézu. Tak budete napĺňať aj svoje kresťanské povolanie.

V týchto dňoch si zároveň pripomíname 5. výročie úmrtia otca biskupa Františka Tondru, ktorý hovorieval kňazom, že najväčším protagonistom kňazských povolaní je kňaz vo farnosti. Preto ďakujem aj vám, drahí spolubratia kňazi, za vašu obetavú službu, ktorú na poli vzbudzovania kňazských povolaní vo farnostiach robíte, či už rôznymi aktivitami s mládežou, duchovnými obnovami, ale hlavne obetavým príkladným kňazským životom.

V Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule sa na kňazstvo pripravuje 38 seminaristov. Do prvého ročníka sa hlási 9 nových uchádzačov a v júni bude vysvätených 8 novokňazov a 4 diakoni. Prosím vás o modlitby za nich.

Ďakujem vám všetkým, ktorí myslíte na nás v modlitbách a každodenných obetách. Ďakujem rodinám, farnostiam, združeniam a spoločenstvám v ktorých vznikli kňazské povolania. Ďakujem im za to, že vytvorili priaznivé prostredie viery, v ktorom Pán mohol zasiať semienko kňazského povolania. Každý takto povolaný človek práve v kňazskom seminári dozrieva a formuje sa po stránke ľudskej, duchovnej, intelektuálnej i pastoračnej. Vďaka angažovanosti obetavých dobrodincov môže kňazský seminár napredovať a napĺňať toto poslanie. Pán Boh zaplať všetkým za každý prejav dobrodenia!

V modlitbách spojený

                                            Peter Majda, rektor kňazského seminára

Pastiersky list Veľká noc 2017

            Milovaní bratia a sestry!

            V kolobehu nášho pozemského času nám Božia prozreteľnosť dnes dopriava opätovne sláviť Veľkú noc nášho vykúpenia: Kristovu požehnanú smrť a jeho slávne zmŕtvychvstanie. Chcem vás všetkých v tento veľký deň pozdraviť a povzbudiť vo veľkonočnej viere. Túto dnešnú Veľkú noc slávime v znamení dvoch veľkých skutočností, ktoré ovplyvňujú celý priebeh tohto významného roku. Sú to dve jubileá. Prvé je 1700. výročie narodenia nebeského patróna našej Spišskej diecézy, svätého Martina, a pre celý svet je to storočnica zjavení Panny Márie vo Fatime. Nech nás ovplyvnia aj pri tomto našom veľkonočnom zamyslení.

            Hlavným posolstvom Veľkej noci je pravda o tom, že každý pokrstený človek je veľkonočným človekom. Prečo všetkých kresťanov a teda aj seba samých máme považovať za veľkonočných ľudí? Odpoveď nám dáva práve veľkonočná viera. Hovorí najmä o tom, že naše kresťanstvo sa zrodilo, trvá a smeruje k svojmu zavŕšeniu vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista. Preto sme a máme byť veľkonočnými ľuďmi, lebo sme nositeľmi a uskutočňovateľmi viery v jeho smrť na kríži a v jeho zmŕtvychvstanie. Celý náš život z viery je ponorený do Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a je nimi preniknutý, preto je veľkonočný.

            Naša osobná účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve začala v krste a pokračuje v celom našom živote. Všetko, čo robíme z pohnútok viery, má veľkonočný rozmer. Naša viera je skrz-naskrz veľkonočná. Svätý Pavol vysvetľuje veľkonočnosť viery v Liste Rimanom: „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. … Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“ (Rim 6, 3,11)

            Drahí bratia a sestry! Náš veľkonočný kresťanský život má niekoľko podstatných rozmerov, bez ktorých by nebol veľkonočný. Spôsobujú to hlavné dary Veľkej noci a ich uplatňovanie v každodennom živote. Hoci je ich viac, chcem sa dotknúť týchto troch: eucharistický rozmer života kresťana, kajúcny rozmer a mariánsky rozmer.

            Prvé veľké dobro Veľkej noci pre náš veľkonočný život je Eucharistia. Veď na prvú Veľkú noc – pri Poslednej večeri – zaznelo: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ (Mt 26,26) Život z viery je nemysliteľný bez Eucharistie. Kresťan – veľkonočný človek nič tak nepotrebuje, ako ju sláviť, prijímať a uctievať ustavičnou adoráciou. Každá sv. omša je Veľkou nocou v našom čase.

            Kresťan je povolaný nielen sláviť a prijímať Eucharistiu, ale priam sa stávať „eucharistickým človekom“. Túto myšlienku vyjadruje aj Druhý vatikánsky koncil slovami: „Veď účasť na Kristovom Tele a jeho Krvi spôsobuje, že sa stávame tým, čo prijímame.“ (LG, 26) Znamená to toľko, že sa v určitom zmysle sami stávame „eucharistiou“. V našom praktickom kresťanskom živote to znamená, že sme „eucharistickými ľuďmi“, čiže podobnými Kristovi. To je vtedy, ak sme obetou – to je prvý a základný eucharistický znak; ak sme chlebom – to je symbolické vyjadrenie, že z nás ľudia majú osoh, ak sme pokorní a svoj život žijeme ukrytý v Bohu; a konečne, ak milujeme a sme milosrdní.

            Želajme si a modlime sa, aby podobne ako svätému Martinovi, sa aj nám Eucharistia stala záležitosťou nášho srdca, naším zaľúbením, našou nádejou, naším útočiskom, našou útechou, našou cestou i cieľom, našou zbraňou i silou, našou metódou i stratégiou, naozaj naše všetko.

            Milí bratia a sestry! Druhý rozmer nášho veľkonočného života je ustavičná kajúcnosť, ako ju vidíme zobrazenú aj v životnom príklade nášho nebeského patróna, svätého Martina. Celý jeho život je poznačený kajúcnosťou v podobe zápasu s hriechom a proti Zvodcovi ľudí na zlé. Nazývali ho „Postrachom Démonov“. Jeho životopisec takto vystihol jeho kajúcnosť: „Často tiež plakal pre hriechy tých, ktorí sa zdali byť jeho nepriateľmi a ktorí ho, hoci bol taký pokojný a žil v ústraní, tupili jedovatým jazykom a vreteničími ústami.“

            Všetci sme hriešni a potrebujeme ustavičné pokánie. Kristus ho už na začiatku svojho vystúpenia ustanovil za trvalý program svojich učeníkov: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo, kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15) Pokánie nie je iba príležitostná udalosť v živote veriaceho človeka, ale jeden zo základných rozmerov nášho veľkonočného života. Patrí k jeho podstate. Kresťan žije ustavičným pokáním!

            Ľudia v našej dobe slovo „hriech“ by chceli najradšej úplne vymazať zo svojho slovníka. Žiaľ, hriech je skutočnosťou, ktorá otravuje život jednotlivca i celej ľudskej spoločnosti. Je prítomný vo svete ako „tajomstvo neprávosti“, ktoré sa stále na nás lepí. Musíme sa s ním ustavične boriť a s ním zápasiť. Brániť sa hriechu je jedna z najvážnejších úloh v živote každého kresťana. Pokánie je veľkonočné konanie, lebo ním odumieram s Kristom zlu a hriechu

            Drahí bratia a sestry! Náš veľkonočný kresťanský život má ešte jeden dôležitý rozmer – je to spoločenstvo s Pannou Máriou ako našou duchovnou Matkou. Panna Mária patrí k nášmu kresťanskému štýlu života, lebo je spätá s vierou Cirkvi najmä pre výnimočnú účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve. Jej príklad a orodovanie nám pomáha hlbšie sa primknúť ku Kristovi a jeho Cirkvi podľa starobylého hesla: „Cez Máriu k Ježišovi“!

            Pannu Máriu oprávnene považujú všetci veriaci v Krista za svoju duchovnú matku. Toto jej duchovné materstvo voči nám je tiež veľkolepým veľkonočným darom Krista. Veď Pán Ježiš nás zveril do jej materinskej lásky, keď zomieral na kríži. „Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ a od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19,26-27)  Prijať ju k sebe a žiť s ňou, je permanentné naplňovanie Ježišovho veľkonočného testamentu  z kríža.

            Naše detinstvo voči duchovnej matke Márii sa uskutočňuje v rôznych rovinách. Je to v prvom rade utiekanie sa k nej o pomoc a orodovanie. Je to aj putovanie na omilostené miesta jej zjavení a do jej svätýň. Treba však pamätať, že najlepšia úcta voči nej je v napodobňovaní jej čností.

            Návštevy Panny Márie z neba na zemi v podobe privátnych zjavení omilosteným ľuďom vydávajú svedectvo o tom, že je našou starostlivou a milosrdnou Matkou. Tak sa prejavila aj vo Fatime, keď sa zjavila trom deťom Lucii, Ferkovi a Hyacinte. Pozoruhodné na týchto Máriiných návštevách na zemi je to, že kedykoľvek sa prihovárala omilosteným ľuďom, vždy prichádzala s posolstvom pokánia. Práve volanie k pokániu zaznieva osobitne z fatimského zjavenia. Urobme všetko preto, aby jej materinský hlas našiel ozvenu v našich srdciach.

            Milovaní bratia a sestry! Želám a vyprosujem celému Božiemu ľudu našej diecézy plnú účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve, radostné prežívanie veľkonočného života aj po sviatkoch, zverujem vás pod mocnú ochranu Fatimskej Panny Márie a  svätého Martina a udeľujem vám svoje biskupské požehnanie.

+ otec biskup Štefan

Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2017

Božie slovo je darom. Druhý je darom.

Drahí bratia a sestry,

Pôstne obdobie je novým začiatkom; cestou, ktorá vedie k istému cieľu: Veľkej noci vzkriesenia, Kristovmu víťazstvu nad smrťou. A táto doba nám zakaždým adresuje dôraznú výzvu na obrátenie: kresťan sa má obrátiť k Bohu „celým svojím srdcom“, nesmie sa uspokojiť len s priemerným životom, ale má rásť v priateľstve s Pánom. Ježiš je verným priateľom a nikdy nás neopustí, lebo i keď hrešíme, trpezlivo čaká na náš návrat k nemu, a týmto čakaním prejavuje svoju vôľu odpustiť nám.

Pôstne obdobie je vhodným časom na zintenzívnenie duchovného života cez  posvätné prostriedky, ktoré nám Cirkev ponúka: pôst, modlitba a almužna. Základom toho všetkého je Božie slovo. Osobitne by som sa tu chcel pristaviť pri podobenstve              o boháčovi a chudobnom Lazárovi. Nechajme sa inšpirovať týmto textom, ktorý nám ponúka kľúč k pochopeniu toho, ako treba konať, aby sme dosiahli skutočné šťastie              a večný život, a vyzýva nás k pravému obráteniu.

  1. Druhý je darom

Podobenstvo začína tým, že predstavuje dve hlavné postavy, no detailnejšie opisuje iba chudobného. Ten sa nachádza v beznádejnej situácii a nemá silu pozviechať sa, leží pred dverami bohatého a je omrvinky, ktoré padajú z jeho stola; má vredy na celom tele a psy prichádzajú, aby mu ich olizovali. Je to temný obraz pokoreného človeka.

Obraz sa stáva ešte tragickejším, ak vezmeme do úvahy, že bedár sa volá Lazár: meno plné prísľubov, ktoré doslovne značí „Boh pomáha“. Táto postava teda nie je anonymná, má veľmi konkrétne črty, má svoju vlastnú históriu. Pokým pre boháča                je akoby neviditeľný, pre nás sa stáva blízkym, akoby dôverne známym, stáva sa konkrétnou tvárou. Ako taký je darom, je chcenou bytosťou, ktorú Boh miluje a na ňu pamätá, aj keď ju v konkrétnej situácii ľudia odmietajú.

Lazár nás učí, že druhý je darom. Správny vzťah s ľuďmi spočíva vo vďačnom uznaní ich osobnej hodnoty. Ani chudobný pred dverami boháča nepredstavuje nepríjemnú prekážku, ale je výzvou na obrátenie a zmenu života. Prvým skutkom, ku ktorému nás toto podobenstvo vyzýva, je otvoriť druhému dvere nášho srdca, pretože každý človek je darom, či už je to náš blízky alebo neznámy chudobný. Pôstne obdobie je najvhodnejším časom, aby sme otvorili dvere každému núdznemu a spoznali v ňom  Kristovu tvár. Každého z nás to postretne na jeho vlastnej ceste. Každý život, ktorý nám ide v ústrety, je darom, a zaslúži si prijatie, rešpekt, lásku. Božie slovo nám pomáha otvoriť oči, aby sme prijali a milovali život, najmä ten slabý. Avšak, aby sme tak mohli urobiť, je nutné vziať vážne, čo nám evanjelium odhaľuje o bohatom človeku.

  1. Hriech nás oslepuje

Podobenstvo neľútostne opisuje, v akých protikladných podmienkach žije bohatý človek. Táto postava, na rozdiel od chudobného Lazára, nemá meno a charakterizuje ju len prívlastok „bohatý“. Jej bohatstvo sa ukazuje na šatách, ktoré nosí, a v prehnanom prepychu. Bohatstvo tohto človeka je nadmerné, a to aj v tom, že ho už zo zvyku dáva každý deň najavo: „… deň čo deň prepychovo hodoval“. Tragicky sa u neho prejavuje porušenosť hriechom, a to v troch nasledujúcich momentoch: láske k peniazom, márnivosti a pýche.

Apoštol Pavol hovorí, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom“. Tá je hlavným dôvodom skazenosti a zdrojom nenávisti, hádok a podozrievania. Peniaze nás môžu ovládnuť až tak, že sa stanú tyranským idolom. Namiesto toho, aby sa stali nástrojom našej služby na konanie dobra a uskutočňovanie solidarity s druhými.

Podobenstvo nám ďalej ukazuje, že boháčova chamtivosť ho robí márnivým. Jeho osobná hodnota sa zakladá na povrchnom zdaní; na predvádzaní sa pred druhými, čo si môže dovoliť. No zdanie maskuje vnútorné prázdno.

Najnižším stupňom tohto morálneho úpadku je pýcha. Bohatý človek sa oblieka akoby bol kráľom, napodobňuje vystupovanie Boha, pričom zabúda, že je obyčajným smrteľníkom. Pre človeka skazeného láskou k bohatstvu neexistuje nič len vlastné „ja“, a preto ľudia, ktorí ho obklopujú, sú mimo jeho pohľadu. Ovocím pripútanosti               k peniazom je teda istý druh slepoty: bohatý nevidí hladného, ranami pokrytého a vo svojom ponížení zahanbeného bedára.

  1. Božie slovo je darom

Evanjelium o boháčovi a chudobnom Lazárovi nám pomáha dobre sa pripraviť na Veľkú noc, ktorá sa blíži. Boháč a bedár, obaja zomierajú, a hlavná časť podobenstva sa odohráva na druhom svete. Tieto dve postavy náhle zisťujú, že „nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť“. Aj náš pohľad sa upiera na tento druhý svet, kde boháč vedie dlhý dialóg s Abrahámom, ktorého volá „otec“, čím demonštruje, že patrí k Božiemu ľudu. To robí jeho život zvlášť protirečivým, pretože dovtedy sa              o jeho vzťahu s Bohom nič nehovorilo. V skutočnosti niet v jeho živote miesta pre Boha, jediným jeho bohom je on sám.

Až v utrpení záhrobia spoznáva boháč Lazára a chcel by, aby tento chudobný zmiernil trochou vody jeho utrpenie. Gestá, o ktoré prosí Lazára, sú podobné ako tie, čo mohol sám urobiť, no nikdy neurobil. Na druhom svete je nastolená istá spravodlivosť a zlá podstúpené za života sú vyvážené dobrom. Podobenstvo pokračuje aj so svojim posolstvom. Boháč, ktorý má ešte na svete bratov, prosí totiž Abraháma, aby k nim poslal Lazára, ktorý ich bude varovať; no Abrahám na boháčovu námietku dodáva: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“.

Takto sa nám ukazuje, v čom spočíva skutočný boháčov problém: koreňom jeho zla je to, že nepočúval Božie slovo; to ho doviedlo k tomu, že už nemiloval Boha, a preto pohŕdal svojím blížnym. Božie slovo je živou silou, schopnou vzbudiť v ľudských srdciach obrátenie a človeka znovu nasmerovať na Boha. Uzatvorenie srdca pred darom, ktorým je prihovárajúci sa Boh, má za následok uzatvorenie srdca pred darom, ktorým je blížny.

Drahí bratia a sestry, Pôstne obdobie je tým najvhodnejším časom na nové stretnutie so živým Kristom v jeho slove, vo sviatostiach a v blížnom. Pán, ktorý počas 40 dní na púšti zvíťazil nad zvádzaním pokušiteľa, nám naznačuje, akou cestou máme ísť. Duch Svätý nech nás vedie, aby sme kráčali po skutočnej ceste obrátenia, znovu objavili dar Božieho slova, boli očistení od hriechu, ktorý nás oslepuje, a slúžili Kristovi prítomnému v núdznych bratoch. Všetkých povzbudzujem k tomu, aby svoje duchovné obnovenie vyjadrili aj účasťou na pôstnej kampani, ktorú mnohé cirkevné inštitúcie v rôznych častiach sveta organizujú. Modlime sa jedni za druhých, aby sme dosiahli podiel na Kristovom víťazstve a vedeli otvoriť svoje dvere slabým a chudobným. Vtedy budeme môcť naplno zažiť veľkonočnú radosť a svedčiť o nej.

Vo Vatikáne    pápež František

Odpustky

Počas týchto dní môžeme získať úplné odpustky v prospech zosnulých. Čo musíme splniť?

  1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých (2. 11.) nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: * svätá spoveď (krátko predtým alebo potom) * sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň)* modlitba na úmysel Svätého Otca (Otčenáš,  Zdravas, Sláva).  Je potrebné vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

2.Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky.  * * *  Jedna svätá spoveď však stačí na všetky odpustky.

Využime možnosť pomôcť dušiam v očistci k plnému spoločenstvu s Bohom v nebi. Viac pre svojich bratov a sestry urobiť nemôžeme.

Diecézna púť rodín

Pozývame vás na Diecéznu púť rodín, ktorá bude v deň spomienky na sv. Jána Pavla II., 22. októbra, v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Smižanoch.
Viac informácií nájdete TU.

Prvé sväté prijímanie

Prvé sväté prijímanie v našej farnosti bude v tomto školskom roku 21.mája 2017.

Prihláška pre žiakov tretieho ročníka na stiahnutie: Prihláška na prvé sväté prijímanie (.doc)

Púť k sv. Martinovi

Milí bratia a sestry,

možno už viete, že v novembri tohto roku začneme sláviť významné jubileum, 1700 rokov od narodenia a 1620 rokov od smrti svätého patróna našej diecézy, sv. Martina.

Chceme preto zorganizovať diecéznu púť do Tours vo Francúzsku so zastávkami v katedrálach sv. Martina v Bratislave, Eisenstadte (Rakúsko) a Szombathely (Maďarsko). Uvažujeme o dvoch skupinách, a to v čase od 10. do 15. októbra 2016 (1. skupina) a od 15. do 19. októbra 2016 (2. skupina).

 

Plán cesty je nasledovný:

  1. skupina: Bratislava-Eisenstadt-Szombathely-St.Gallen-Paray le Monial-Nevers-Tours (tam autobusom, naspäť lietadlom z Paríža). Cena pre túto skupinu je 490.-€.
  2. skupina: lietadlom do Paríža a autobusom v opačnom poradí tých istých miest ako 1. skupina. Cena pre 2. skupinu je 460.-€, dôvodom nižšej ceny je kratší čas púte.

 

V obidvoch skupinách budú s nami aj zdravotníci. Detaily o ceste nájdete na priložených

textoch. Sprevádzať nás bude skúsený sprievodca-kňaz, vsdp. dr. Michal Pitoniak. Vedúci

prvej skupiny bude Mons. Anton Tyrol, gen. vikár a druhú skupinu povedie

ThDr. Peter Majda, rektor kňazského seminára.

 

Prihlásiť sa možno do konca júna 2016 priamo v cestovnej kancelárii AWERTOUR

Bratislava. Kontakt nájdete na podrobnejšom letáku na nástenke.

 

Podrobnejšie informácie:

I. Termín od 10. do 15. októbra 2016 (pdf.)

II. Termín od 15. do 19. októbra 2016(pdf.)

Liturgický kalendár